
autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Človek nie je stavaný na to, aby bol zameraný na seba. Prílišná sebarealizácia je slepá ulička. K šťastiu sa ide naokolo, cez druhých.
Dvaja profesori
Harwardova univerzita sa pýši tým, že vychovala dvoch výnimočných profesorov – Edwarda Everetta a Wendella Phillipta. Prvý bol slávny humanista. Napísal niekoľko kníh známych po celom svete. Bol to vynikajúci muž. Ale nemal dar sympatie. Jeho vznešené vety boli studené. Keď hovoril, stál pred svojimi poslucháčmi ako pred nedobytnou hradbou, do ktorej mu zakázali akýkoľvek prístup. Ani sa nepokúšal nadviazať ľudský kontakt s tými, čo ho prišli počúvať.
Wendell Phillips mal tiež veľkého ducha. Ale sympatie, ktoré prejavoval voči slabým a malým, ho obdarovali nesmiernym vplyvom. Vzdal sa osobných vyhliadok, snov o veľkosti, záujmu o pohodlí a dal sa do služieb vydedencom. Venoval sa tomu naplno. Keď toto dielo dokonal, všetci súhlasili s jeho korunováciou.