Vo svojej knihe „Zem ľudí“ opisuje Antoine de Saint-Exupéry mimoriadne dobrodružstvo svojho priateľa Guillaumeta. Výborný pilot bol prinútený núdzovo pristáť uprostred horských hrebeňov Ánd. Lietadlo pristálo na zamrznutom jazierku medzi vrcholmi hôr. Videl odtiaľ stráň vulkánu Maip, ktorý sa týči do výšky 6900 metrov. Teraz bol Guillaumet väzňom, vzdialeným od najbližšieho ľudského obydlia niekoľko dní cesty. Náhle si všimol obrovské hradby skalnatých brál naokolo. Musí prekonať 3000 m vysokú skalnú stenu! Búrka bola taká silná, že musel prečkať 48 hodín schúlený v kabíne. Aby vydržal zimu, obložil sa poštovými vrecami.

Potom sa vydal na cestu. Najprv šiel, potom sa plazil päť dní a štyri noci. Bola to strašná skúška. Ničili ho zima a sneh. V jednej chvíli už naozaj nedokázal ísť ďalej. Rozhodol sa vzdať a umrieť. Smrť sa zdala sladká v porovnaní s tým, čo prežíval v posledných dňoch. A vtedy si spomenul na manželku a deti. Bol poistený, a tak dostanú nejaké peniaze. Áno, ale pod podmienkou, že sa nájde jeho telo. Práve ležal na prudkom svahu. Keď sa začne topiť sneh, odplaví jeho telo do niektorej úžľabiny. Ako dlho bude musieť manželka čakať, kým dostane prvú splátku?

Niekoľko desiatok metrov pred sebou uvidel vrchol skalného útesu. Nabral zvyšok slabých síl, zdvihol sa a šiel ďalšie tri dni a dve noci. Keď potom rozprával o tomto strašnom dobrodružstve, povedal: „Prisahám, že to, čo som urobil, by nikdy žiadne zviera neurobilo.“ A potom dodal fantastické slová, ktoré sú kľúčom pre každého, kto chce prekonať prekážky: „Viete, čo vás zachráni? Jeden krok. Ešte jeden krok. Človek stále musí začať tým jedným krokom.“


Zdieľať: