Ako by ste sa zachovali, keby ste na zemi našli tašku plnú peňazí a nikto by ju nehľadal? Bolo by v nej, povedzme, 10 miliónov eur? Nechali by ste si ju, alebo by ste ju odovzdali polícii?
Dvaja americkí vojaci sa 18. apríla 2003 počas vojny v Iraku ocitli v podobnej situácii. V chaose, ktorý zavládol po dobytí Bagdadu, narazili na plechovú búdu plnú kovových škatúľ. V každej boli presne 4 milióny amerických dolárov; spolu 230 miliónov. Vojaci peniaze odovzdali. „Sú to skutoční hrdinovia,“ povedal na ich adresu veliaci dôstojník.
Musíme povedať, že medzi ich kolegami sa našli aj takí, ktorí podľahli kúzlu peňazí. Svoj čas v Iraku trávili prehľadávaním prázdnych domov a smetísk. Niektorým sa podarilo nájsť podobnú plechovú búdu, o akej počuli od kamarátov. Keď rozbili zámok, vo vnútri našli 50 kovových škatúľ zviazaných dokopy. Našli v nich 200 miliónov dolárov v stodolárových bankovkách.
Zrazu zavládla moc peňazí. „Všetko sa v okamihu zmenilo… na zlo. Vzduch bol ťažký… Zmenili sa aj naše pohľady. Zrazu sme vedeli, že každý je proti každému,“ spomína seržant, ktorý bol neskôr prepustený z armády za účasť v rabovaní.
Vojaci si začali napchávať vrecká bankovkami. Dvaja z nich skryli škatule do blízkeho kanálu s tým, že po 8 miliónov si prídu neskôr. Ďalší si ukryl 600 000 do dutého kmeňa palmy.
Zrazu sa pri nich objavil dôstojník. Hneď mu bolo jasné, že niečo nie je v poriadku. Priamo pred ním trčali bankovky z dutiny stromu. Vytiahol ich a začal vyšetrovať. Podarilo sa mu nájsť štyri zmiznuté škatule, ale jedna bola prázdna. Nakoniec sa našlo 780 miliónov dolárov ukrytých na štyroch miestach. Peniaze boli odoslané z Iraku, ale cestou na letisko sa vojenský šofér pokúsil ukradnúť ďalších 300 000 dolárov.
Staré príslovie hovorí: „Peniaze kazia charakter.“ Problém nespočíva v samotných peniazoch, ale v láske k nim. Farba peňazí odhalí pravú farbu nášho charakteru.
Nasledujeme Ježiša Krista, ktorý prišiel, aby dával, nie bral. Vieme, že jediné bohatstvo, ktoré pretrvá, je to, s ktorým sa podelíme s inými.


Zdieľať: