Ludwig sa posadil na prikrývke a pred seba si na zemi rozložil knihy a papiere. Načmáral niekoľko veršov piesne, ktorú páve komponoval a potom si začal písať denník. Pri písaní ho zaujal drobný pohyb. Nevenoval tomu však pozornosť, kým nezbadal, že sa k nemu po rozložených papieroch priplazil obrovský had. Ludwiga zamrazilo. Čo robiť? Nemal ani tušenia. Snažil sa nedýchať a čakal, že ho had uštipne.

Zviera si ho jednoducho nevšímalo, preplazilo sa po spisoch a vytratilo sa popod bočnú stenu stanu. Ludwig si zhlboka vydýchol a odložil pero. O chvíľu sa zopakovala tá istá scéna. Po papieroch sa preplazil ďalší had, ktorý sa rovnako vytratil von. Len čo had zmizol, Ludwig vyskočil a vyletel zo stanu. Poprosil niekoľkých Indiánov, aby sa prišli pozrieť do jeho stanu. Tí skontrolovali stan zvonku aj zvnútra a potom sa ozval výbuch smiechu. Takú reakciu nečakal.

Jeden z Indiánov mu ukázal dieru v zemi. „Postavil si si stan nad dierou do hadieho brlohu!“ povedal a neveriacky krútil hlavou. „Buď si na hadov zvykneš alebo sa musíš presťahovať.“

Ludwig cítil, ako sa od hanby červená. Doma v Sasku by sa mu nikto nesmial. Neodvážil by sa! Zriedka robil také chyby. V Sasku vlastnil zámok a nemusel si robiť starosti s hľadaním vhodného miesta na postavenie stanu! No aj napriek výsmechu sa gróf Zinzendorf nenechal odradiť od svojho poslania.


Zdieľať: