Pán Vladimír rád cestoval po svete. Navštívil rôzne krajiny. Keď bol v Sýrii, niektoré rodiny navštívil v ich domove. Niekoľko mesiacov strávil medzi beduínmi. Tam pochopil, že nie každý vývoj a výdobytok techniky v moderných civilizáciách je naozaj skvalitnením života. Dodnes obdivuje niektoré veci, ktoré sa od nich dozvedel.

Raz sa stalo, že prišiel k niekomu na návštevu. Keď odchádzal, pozrel na hodinky, koľko je hodín. Nikto z domácich hodinky nemal. Spýtali sa ho preto, ako fungujú. Ukázal im, že keď príde ručička na dané číslo, musí odísť. Beduín sa zamyslel a povedal mu: „Ty si taký veľký pán. Máš auto, máš slnečné okuliare, máš fotoaparát… A taká malá skrinka ti rozkazuje, kedy máš prísť a kedy máš odísť.“

Keď sa nad tým človek zamyslí, zistí, že mal pravdu. On taký problém nemal. Keď svietilo slnko, pásol ovce a dojil ich. To bola všetka jeho práca. On si čas organizoval úplne voľne, ako chcel. Nemal nad sebou žiadneho šéfa ani žiadne hodiny.


Zdieľať: