Pani učiteľka matematiky vchádza do triedy a na katedru hodí hromadu našich polročných písomiek. Zamračená tvár naznačuje, že priemer matematického IQ našej triedy sa drží pomerne nízko. Pani učiteľka nás zaradom hodnotí. Je to „skvelá“ učiteľka, pri každom žiakovi nájde niečo, čím ho môže zosmiešniť. Ja som si síce vypočul pár poznámok o svojej mentálnej nedostatočnosti, ale výsledná známka bola pre mňa celkom znesiteľná. Dúfal som, že bude aj pre mojich rodičov.

Ďalšia hodina, ďalšie hodnotenie. Iná pani učiteľka. Ani v slovenčine naša trieda nelámala vzdelanostné rekordy a ani tu nezneli žiadne oslavné verše. Učiteľka nikoho nešetrí, je prísna a nezjednáva. Napriek tomu je to iné. Nikto sa nebojí výsmechu, nikto ho ani nečaká. Táto dáma je jednoducho iná. Zdanlivo podobné hodnotenia a predsa úplne iné.

Takto hodnotíme my, ľudia. Pán Boh hodnotí úplne inak. Všetko záleží od toho, či k nemu prídeme vo vedomí, akí sme dobrí a čo všetko sme dokázali, alebo v pokore s vedomím, že prichádzame s prázdnymi rukami…..


Zdieľať: