Carl Mez, podnikateľ z Bazileje, jedného dňa prechádzal cez cintorín v Königsfeldu v Schwarzwalde (Čierny les). Väčšina náhrobných kameňov bola pokrytá snehom, preto nebolo možné čítať nápisy. Náhle sa zastavil. Na jednom kameni, ktorý tu stál, ho upútalo vyryté meno. Bolo to jeho meno – Carl Mez.

Nepoznal svojho menovca, ktorého mŕtve telo tam odpočívalo. Ale to, že tam bolo vyryté jeho meno, sa ho akosi dotklo. „Ako by som na tom bol, keby to bol môj hrob?“

Carl Mez žil príkladným životom. Aktívne sa angažoval v kresťanskej, sociálnej i politickej oblasti. Ale teraz, v tichu snehom prikrytého cintorína, mu bolo jasné, že mu ešte niečo chýba – pokoj s Bohom, istota, že sú mu odpustené jeho hriechy. Sklonil sa pred Bohom a odovzdal mu svoj život.


Zdieľať: