V českom Terezíne sa 13. októbra 1944 konal zvláštny koncert. Toto mesto, ktoré leží približne na polceste medzi Drážďanmi a Prahou, bolo obsadené nemeckým vojskom a premenované na Theresienstadt.

Nemci v tomto meste vybudovali internačný tábor, ktorým prešlo takmer 74 000 českých Židov, smerujúcich do Osvienčimu. Niektorí z nich však v Theresienstadte ostali roky. Bolo medzi nimi niekoľko hudobníkov a skladateľov. Jedným z nich bol Viktor Ullmann. Podmienky v internačnom tábore neboli také tvrdé ako v koncentračných táboroch, a tak sa hudobníci v nich mohli naďalej venovať svojmu umeniu, a dokonca založili orchester. Ullmann v rokoch 1942 až 1944 napísal dvadsať hudobných diel, medzi ktorými bola aj jedna opera. Tvárou v tvár nepriazni osudu našiel v sebe tvorivú silu, nezlomnosť a vytrvalosť.

Nacisti využili aktivity v Theresienstadte ako zásterku. Pozvali do internačného tábora na inšpekciu zástupcu Červeného kríža a pri tejto príležitosti zorganizovali koncert, na ktorom odzneli okrem iných diel aj skladby vytvorené tábore. Všetko natočili a z materiálu vytvorili propagandistický film. Hudobníkom požičali na vystúpenie čierne obleky a miesto, kde stál dirigent Karel Ancerl, zastavali rastlinami v kvetináčoch, aby nebolo vidieť, že má na nohách dreváky.

O tri dni neskôr poslali všetkých obyvateľov internačného tábora, približne 2 500 ľudí, do Osvienčimu. Prestali byť pre nacistov užitoční. Väčšina z nich bola po príchode do koncentračného tábora usmrtená. Jedným z nich bol aj Viktor Ullmann.

Vďaka tomu, že Ullmann nechal svoje dielo v Theresienstadte, sa niektoré jeho časti zachovali dodnes a stali sa súčasťou repertoáru orchestrov po celom svete.

Jeho dielo nie je možné správne posúdiť bez kontextu, v ktorom vznikalo. Ide totiž o hudbu, ktorá nie je ani vtieravá, ani ľúbezná, ale je nabitá túžbou po živote. Je to hudba nevyhnutná na prežitie. Je to hudba zrodená v temnotách.


Zdieľať: