autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Človek, ktorý popiera Boha, je ako ten, kto popiera slnko; nič mu to neprospeje, pretože slnko svieti ďalej.
Husle
Pred rokmi žil v Európe jeden slávny huslista. Na koncertoch hrával na krásnych a veľmi drahých husliach značky Stradivarius. Vždy, keď mal koncert, ľudia v obecenstve si šepkali: „Počúvajte nádherný zvuk týchto huslí.“ Keď hral v kostoloch, ľudia hovorili: „Počúvajte nádherný zvuk týchto huslí.“ Keď hral pred kráľmi a kráľovnami, otáčali sa k sebe a hovorili: „Počujete nádherný zvuk týchto huslí?“ Všetku slávu pripisovali nástroju.
Jedného dňa šiel tento huslista okolo záložne. Všimol si tam staré, otlčené a ošúchané husle. Vošiel dnu a spýtal sa, koľko stoja. Majiteľ záložne mu ich ponúkol za nejakých tristo korún. Husle si kúpil a odniesol ich domov. Vyčistil ich, vyleštil, naladil a kúpil na ne nálepku so značkou.
Keď mal po určitom čase v slávnej koncertnej hale najväčšie vystúpenie svojho života, vzal staré, tristokorunové otlčené a ošúchané husle, oprel si ich o rameno, pritlačil bradu a začal hrať. V tej chvíli si každý v hľadisku zašepkal: „Počujete, aký nádherný zvuk majú tie husle stradivarky?!“