Fritz Kreisler (1875–1962), svetoznámy huslista židovského pôvodu, zarábal peniaze na svojich koncertoch a skladbách. Väčšinu však štedro rozdal.

Raz objavil v jednom obchode vynikajúce husle. Nemohol si ich však kúpiť, lebo nemal dosť peňazí. Keď si nasporil požadovanú sumu, vrátil sa k predajcovi v nádeji, že si krásny nástroj kúpi. Na svoje veľké zdesenie zistil, že husle boli predané istému zberateľovi.

Kreisler sa vybral za novým majiteľom s tým, že si od neho husle kúpi. Ten pán mu však povedal, že husle považuje za svoj veľmi vzácny majetok a že ich nepredá. Kreisler bol veľmi sklamaný.

Už sa chystal odísť, keď v tom dostal nápad. „Mohol by som si na ten nástroj aspoň zahrať?“ spýtal sa. Majiteľ súhlasil. Veľký virtuóz naplnil miestnosť takou nádhernou a dojímavou hudbou, že majiteľ zostal hlboko dojatý.

„Nemám právo si ich nechať pre seba,“ zvolal. „Sú vaše, pán Kreisler. Vezmite si ich. Nech ľudia môžu počuť ich krásny zvuk, ktorý z nich vychádza pri vašej hre.“

Aj náš život môže „vydávať“ nádherný zvuk, ak sa nezatvoríme za sklo do výkladu, ale dovolíme Majstrovi, aby nás použil na svoju slávu.


Zdieľať: