Keď mal môj brat dva roky, dostal perfektný nápad. Zistil, že mamičkine ihlice na pletenie krásne pasujú do elektrickej zásuvky. Rozhodol sa preskúmať to.

Ocko si našťastie včas všimol jeho prvý pokus. Ihlice mu vzal a vysvetlil mu, že ich do elektrickej zásuvky nemôže dávať, pretože by ho „elektrika kopla“. Potom ihlice uložil na miesto, kde na ne malý Pavlík nedočiahol, sadol si k písaciemu stroju a pokračoval vo svojej práci.

Malému chlapcovi však dal chrobáka do hlavy. „Ako môže elektrika kopať, keď nemá nohy?“ Spomenul si, že mamička má ešte jedny ihlice. Keď ich našiel, šiel do svojej izby a urobil druhý pokus. Tentoraz úspešný. Z jeho izby sa ozvala rana a potom krik: „Ocko, ocko, nemá to nohy, ale kope to!“

Odvtedy mal pred elektrikou rešpekt. Do zásuvky nestrkal nič, čo tam nepatrilo.


Zdieľať: