V roku 1988 postihlo mesto Leninakan v Arménsku ničivé zemetrasenie. Mesto sa zmenilo na hromadu ruín. Hakob Barsekjan v ňom prišiel o manželku i syna. Stratil zmysel života. Jeho domovom sa stal osemmetrový kontajner.

Po piatich rokoch vyšiel z kontajnera a začal prehľadávať trosky. Hľadal všetko, čo by sa ešte nejakým spôsobom dalo použiť – matice, skrutky, oceľové tlakové fľaše, kanistre, ventily… Vyštudoval za inžiniera, ale v jeho meste už niekoľko rokov neexistoval žiaden priemysel. Vo svojom kontajneri navrhol a zostrojil mlynček na mäso, mixér, stroj na prípravu párkov na nožný pohon, zariadenie do udiarne, krájač na mäso, stroj na balenie liečivých čajov… V jeho kontajneri fungovali tri fabriky na spracovanie potravín.

„Odpusť nám naše viny, Pane,“ modlil sa Hakob. „Uveď nás do svojho kráľovstva a zmiluj sa nad chudobnými.“ Hakob hovorí, že okrem posledných piatich rokov ochromujúceho žiaľu, keď sa už nedokázal ani modliť, „bol vždy optimista. Vždy som veril.“


Zdieľať: