Starý príbeh hovorí, že jeden muž raz utekal pred rozzúreným hladným tigrom. Dobehol až na okraj strmého útesu. Kam ďalej? Keď bol tiger už nebezpečne blízko, schytil lano, ktoré viselo cez útes a spustil sa, aby unikol tigrovi z dosahu. Ako tak visel, pozrel hore – videl tigra, ktorý sa naňho dychtivo pozeral a čakal, kedy ho bude môcť zožrať. Potom sa pozrel dolu – pod sebou mal strmý útes plný ostrých skál. Pád by bol určite smrteľný. Keď sa pozrel ešte raz hore, zbadal, ako dve myši prišli až k lanu a začali ho hrýzť. Čo mal robiť? Tiger hore, ostré skaly dolu a lano, ktoré sa môže každú chvíľu roztrhnúť!

Práve vtedy uvidel neďaleko od seba vyrastať zo skalnej štrbiny nádhernú červenú jahodu. Vystrel ruku, odtrhol si ju a vložil do úst. Bola taká sladučká a šťavnatá, že sa nemohol zdržať a sám sebe povedal: „Aká lahôdka! Bola to najlepšia jahoda, akú som v živote jedol!“

Keby tento človek myslel len na tigra (na minulosť) alebo sa trápil budúcnosťou (skalami dolu), nikdy by si nevychutnal jahodu, ktorú by sme mohli nazvať „dar prítomnosti“.


Zdieľať: