Sundar sa rozhodol nasledovať Boha a dôverovať mu, že sa postará o jeho potreby. Ak mu dnes neposkytol nijaké jedlo, je to v poriadku. Pôjde spať hladný. Nebude reptať a sťažovať sa. Nebude si ani predstavovať, ako by sa mohol u niekoho najesť. Namiesto toho začal spievať a chváliť Boha. Ako tak robil, zaplavila ho vlna šťastia a spokojnosti. Sundar spieval takmer dve hodiny. Potom si všimol, že k nemu idú dvaja muži z dediny. Chvíľu ho pozorovali, potom sa na seba pozreli a povedali: „Nie je opitý. Je šťastný.“

Sundar využil príležitosť, ktorá sa mu naskytla a vysvetlil mužom, prečo spieval. Povedal im, že je šťastný, lebo dôveruje Bohu. Muži pozorne počúvali. Keď skončil, jeden z chlapov povedal: „Prepáčte nám, prosím. Nenapadlo nám ponúknuť vám jedlo. Počkajte tu a my vám prinesieme niečo na jedenie.“

O niekoľko minút sa muži vrátili a priniesli mu košík plný jedla. Vzal košík a poďakoval im za ich štedrosť.


Zdieľať: