Žil raz jeden kamenár, ktorý bol večne nespokojný, stále sníval o akomsi lepšom zajtrajšku.

Keď tak jedného dňa nahlas rozmýšľal, ako si niektorí celé dni vylihujú a nič nerobia, zjavil sa mu anjel a povedal: „Stane sa, ako si želáš.“

A naozaj sa stalo, ako si želal. Dostal bohatstvo, výhody a ničnerobenie. Takýto život ho však dlho netešil. Keď raz uvidel kráľa, zatúžil po tróne. Znova pomohol anjel a želanie mu splnil. Ale ani postavenie vladára ho dlho netešilo. Zakrátko prišli slnečné, teplé dni. Slnko nemilosrdne pálilo. Zem popraskala, rieky vyschli, tráva zvädla, lístie opadlo. Proti sile slnka bol i kráľ bezmocný. Zachcelo sa mu byť slnkom. Anjel sa okamžite zjavil a splnil túžbu kamenára.

Tak sa stal slnkom. Bol pánom neba i zeme. Zdalo sa mu, že naveky sa bude tešiť z tohto daru. No keď medzi zemou a ním zastal malý obláčik, ihneď sa mu vrátila prvotná nespokojnosť. Zatúžil byť mrakom, lebo mrak je silnejší než slnko. Anjel sa postaral a on sa stal obláčikom. Tešil sa preveľmi, lebo vládol slnku, riekam, poliam a celej zemi. Len skaly sa mu nepoddávali: vzdorovali najväčším búrkam a víchriciam. Čo teraz? Kamenár znova vyslal prosbu k nebesiam, že si praje byť skalou, vysokou skalou. Stal sa ňou. Bol silnejší než slnko i oblaky. Ale jedného dňa prišiel človek s dlátom a kladivom a dal sa do práce. Zo skaly sa odlamovali kúsky. Obrovský balvan bol pred človekom bezmocný. Kamenár znova zatúžil byť človekom, kamenárom. S pomocou anjela sa ním stal. Vrátil sa tam, odkiaľ vyšiel.


Zdieľať: