Počas letu z Denveru do Anchorage na Aljaške som sedel vedľa unaveného podnikateľa. Mal som namierené na biblický týždeň, kde som mal predniesť niekoľko prednášok. Ed letel chytať ryby. V Anchorage mal presadnúť na ďalšie lietadlo. Ďaleko na severe chcel stráviť niekoľko dní so svojimi priateľmi na lodi.

Pustili sme sa do živého rozhovoru. Ed mi rozprával, ako kúpil spoločnosť, ktorá dodávala zariadenie do nemocníc. Najprv z nej urobil národnú spoločnosť, potom medzinárodnú. Kvôli tomu trávil vlastne väčšinu času v lietadlách, cestoval z mesta do mesta, z krajiny do krajiny. S leteckou spoločnosťou United Airlines nalietal viac ako tri milióny kilometrov, preto mu letušky počas letu nosili zdarma jeden nápoj za druhým a úctivo ho zdravili. Hovoril tak dlho, až ho nakoniec alkohol premohol a zaspal.

Ed žil rybárčením. Ryby chodieval loviť do Ameriky a Kanady. Lovil ich aj v Európe a Brazílii. Dvakrát bol dokonca aj v Austrálii. Mal nevyčerpateľnú zásobu rybárskych príhod. Vyzvedal, či náhodou neviem o nejakom atraktívnom mieste, kam by mohol ísť rybárčiť.

„A keď už budem na chytanie rýb pristarý,“ povedal smutne, „budem sedieť doma a spomínať na všetko, čo som na rybačkách prežil.“

Keď zaspal, ticho som o jeho slovách premýšľal. Bol to veľmi príjemný človek a ani jeho zápal za rybolov mi neprekážal (kedysi som tiež rybárčil). Ale mať chytanie rýb ako hlavnú životnú náplň by som rozhodne nechcel. Neboli sme náhodou stvorení pre niečo väčšie? Pre niekoho oveľa väčšieho?

Určite áno! Boh nás stvoril pre seba. Ako pred mnohými rokmi napísal svätý Augustín: „Stvoril si nás pre seba a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe.“

Boh je to jediné, čo chcem, keď budem v nebi!

Boh je to jediné, čo chcem tu na zemi!


Zdieľať: