Richard Rice vo svojej knihe o utrpení rozpráva príbeh jedného profesora, ktorého postihla absolútne nevysvetliteľná tragédia. Ich syn utrpel smrteľné zranenie na školskom ihrisku. Zdrvený otec a celá rodina sa snažili s touto obrovskou stratou vyrovnať. Ľudia často nevedia, čo majú zoči-voči nešťastiu druhých povedať. Profesor, o ktorom Rice rozpráva, spomína, čo mu v onej ťažkej dobe žiaľu a bolesti najviac pomohlo. Raz popoludní, keď bol strápený otec vo svojej kancelárii, prišiel ho navštíviť kolega. Nepovedal ani slovo. Len sa v kancelárii svojho priateľa posadil a začal plakať. A plakal a plakal. Potom sa zdvihol a bez slova odišiel.

Zarmútený otec neskôr povedal, že prítomnosť tohto priateľa, ktorý s ním načas prežíval jeho žiaľ, znamenala pre neho omnoho viac než akékoľvek slová.

V čase vášho utrpenia vám Boh možno nepovie nič viac, než: „Plačem s tebou.“


Zdieľať: