Traja kamaráti z vojny – Louie Zamperini, Phil a Fred – sa po skončení americko-japonskej vojny stretli v reštaurácii. Pozerali si fotografie, spomínali a zabávali. Potom im čašník doniesol jedlo. Na tanieri bolo zeleninové predjedlo a kôpka bielej ryže. Z ničoho nič chytil Freda hysterický záchvat. Začal kričať najprv na čašníka, potom na celú reštauráciu. Problémom bola kôpka ryže, ktorá mu pripomenula pobyt v japonskom zajatí a všetko týranie a hlad, ktoré tam musel podstúpiť. Čašník ryžu odniesol. Louie sa ho márne pokúšal upokojiť. Keď dal všetku zúrivosť zo seba von, napokon si sadol.

Vojnoví zajatci trpeli fyzickými i emocionálnymi poruchami. V ich mysli ožívali desivé situácie. Prenasledovali ich nočné mory. V spánku sa strhávali. Prebúdzali sa s krikom a plačom. Niektorí spali na zemi, pretože nedokázali spať na normálnej posteli. Keď počuli zvuk lietadla, rýchlo sa snažili niekam sa skryť. Škrečkovali si jedlo. Zresetovať myseľ a pamäť sa jednoducho nedalo, aj keď mnohí podstúpili psychiatrickú liečbu. Väčšina z nich poznala iba dve riešenia: samovraždu alebo alkohol.

A predsa existuje aj iné riešenie.


Zdieľať: