Prešlo búrlivých deväť mesiacov, odkedy sa stal kresťanom. Bol rád, že má miesto, kde si konečne môže trocha oddýchnuť a mať pokoj. Cez deň pomáhal starať sa o malomocných, ktorí ležali v nemocnici. Večer čítal Nový zákon a modlil sa za to, čo ho v budúcnosti čaká. Niektorí americkí lekári a zdravotné sestry v Subathu ho nabádali, aby šiel na seminár a stal sa misionárom. No on si nebol tou myšlienkou istý. Čim viac času trávil medzi indickými kresťanmi, tým viac sa znepokojoval nad tým, ako napodobňovali americké a anglické spôsoby. Nosili západné oblečenie a spievali piesne, ktorým dali anglické melódie namiesto ich vlastných indických nápevov. Zdalo sa, že si myslia, že keď jedia západné jedlo a hovoria po anglicky, je to viac kresťanské.

Indický misionár Sundar sa díval na kresťanstvo inak. Dobrá správa o tom, že Ježiš Kristus prišiel na zem ako človek a obetoval sa, aby ľudí zmieril s Bohom, nemala podľa neho nič spoločné s oblečením, ktoré ľudia nosili, s jedlom, ktoré jedli, či melódiami, ktoré spievali. Túžil vidieť, ako Indovia prijímajú kresťanstvo a urobia ho svojím vlastným, nielen dovezeným náboženstvom.


Zdieľať: