Dr. Tom Lovorn rozpráva príbeh z jednej rybárskej dedinky, ktorá leží v ústí búrlivej rieky. Jedného dňa bolo počuť krik: „Chlapec cez palubu!“ K rieke sa v momente zbehol dav ľudí. Niekto priniesol lano. Jeden dobrý a silný plavec sa dobrovoľne ponúkol, že zachráni topiaceho sa chlapca. Jeden koniec lana si priviazal k pásu, druhý hodil medzi ľudí a skočil do rozbúrenej vody.
Všetci sledovali muža, ako pláva proti prúdu a dočahuje chlapca. Napokon sa mu podarilo zdrapiť chlapca do svojich silných ramien. „Ťahajte lano!“ zakričal tento muž.
Dedinčania sa pozerali jeden na druhého. „Kto drží lano?“ pýtali sa. Potom zistili, že lano nikto nedrží! V tom vzrušení, ako sledovali záchrannú akciu, lano nikto nechytil. Jeho koniec sa zošmykol do vody. Dedinčania neschopní pomôcť sledovali, ako sa topia dva vzácne životy len preto, že nikto z nich sa nepostaral o to, aby niekto držal lano.
Je absolútne nevyhnutné, aby kresťania držali na modlitbe lano jeden za druhého. Slová „budem sa za teba modliť“ musia byť niečo viac ako zdvorilostná fráza. Možno plávame proti prúdu zla alebo sa takmer topíme v búrlivých vodách viny, depresie a zastrašovania, no ak sme si istí, že ostatní nás podopierajú na modlitbe, potom dokážeme prežiť.


Zdieľať: