So skupinou mladých ľudí sme navštívili stredisko pre telesne postihnutých. Jedného dňa prosili rodičia riaditeľa, aby si smeli vziať svoje dieťa domov. Žilo v akomsi inkubátore. Malo škaredé, krivé telo. Inteligenciu nižšiu ako novorodenec. Nijakú nádej na zlepšenie. Nebola to bytosť, ale vec.
Niekoľko mesiacov, celé dni a noci, ho vodila ošetrovateľka za ruku. Len to. Pomaličky zaujalo telo normálnu polohu. Pohľad sa zmenil. Dnes už dieťa chodí, vykonáva drobné práce, začína hovoriť zopár slov. Je to zázrak. Zázrak lásky. Láska preniká do hĺbky srdca a mení ľudí.


Zdieľať: