Nobelova cena bola Matke Tereze udelená v Osle v Nórsku. Útla sestra pristála na letisku v mrazivom počasí. Mala obuté sandále a držala jednoduchú tašku. Na pódiu stála drobná osôbka ovinutá bielym sárí z drsnej bavlny, ktoré stálo asi jeden dolár. Celú hodinu rozprávala bez poznámok o potrebe pokoja a lásky, o problémoch vo svete…

Vtedy svojim poslucháčom adresovala túto výzvu: „Je tak veľa utrpenia, nenávisti a biedy. Aby sme to napravili, musíme začať s modlitbou a obeťou vo svojich domovoch. Láska sa rodí doma.“

„Chcem, aby ste sa pokúsili starať sa o chudobných najskôr vo svojom vlastnom dome. Tam začnite s láskou. Buďte dobrou zvesťou pre svojich milovaných. Zaujímajte sa o svojich susedov. Poznáte svojich susedov?“

Pokračovala: „Urobme to nevyhnutné – aby ani jedno jediné dieťa nebolo nechcené, aby sme sa smeli navzájom stretávať a usmievať sa, obzvlášť vtedy, keď je to ťažké.“


Zdieľať: