V Moshi, meste na úpätí hory Kilimandžáro, mal Godwin K. Lekundayo po večeroch kázať o Bohu. Začali však silné dažde. Obával sa, že dážď zdrží ľudí doma, preto navrhol, aby sa stretnutia preložili na inokedy. Na jeho prekvapenie to hlavný organizázor odmietol.

„Nie, kazateľ, nebudeme ich odkladať,“ povedal. „Modlili sme sa za tieto stretnutia a náš Pán počul naše modlitby. Vedel, že príde dážď.“

„Tak čo urobíme?“ spýtal sa Godwin. „Vidíte, že poriadne prší.“

„Musíme mať trochu viery. Musíme veriť, že náš Boh vie, že večer máme stretnutie,“ povedal. „Modlime sa takto: ,Náš dobrý Pane, môže pršať, koľko len chceš. Ale, prosím, nech neprší od 15:30 do 18:30 hod.´ Takto budú mať ľudia na cestu na stretnutie do 16:00 hod. 30 minút a 30 minút na návrat domov po skončení stretnutia o 18:00.“ Godwin si touto požiadavkou nebol celkom istý, ale pripojil sa k modlitbe.

Na druhý deň ráno sa spustil prívalový dážď. Pršalo až do odpoludnia. Ale presne o 15:30 pršať prestalo. Stretnutie sa začalo o 16:00 a on kázal do 18:00 hod. Dážď sa spustil opäť o 18:30. Počasie sa riadilo podľa tohto harmonogramu celé dva týždne. Do 15:30 lialo, potom prestalo a o 18:30 znova začalo.


Zdieľať: