V roku 1984 si Róbert Fulghum sadol na hongkongskom letisku a robil to, čo pochopiteľne robí každý cestujúci lietadlom – čakal na svoje lietadlo. Ten deň bol však iný. Mladá dáma, ktorá sedela vedľa neho, ticho vzlykala. Keď sa ju snažil utešiť, povedala mu, že už tri hodiny tu sedí užialená, pretože stratila letenku. Zostala tu trčať bez peňazí a bez priateľov – a lietadlo je už asi tiež preč.
Starší manželia sa pridali k pánovi Fulghumovi v snahe utešiť túto dámu, až sa im napokon podarilo presvedčiť ju, aby si šla s nimi kúpiť niečo na zjedenie. Len čo vstala a brala si veci, ktoré jej patrili, vykríkla ako keby na ňu niekto vystrelil. Zbadala totiž svoju letenku. Tri hodiny na nej sedela.