| autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Odpustenie je tajomstvo spokojného života. Ak budeme nosiť v srdci nenávisť, ublížime sami sebe.
Lupiči
Zlodeji a banditi predstavovali pri cestovaní v Tibete neustálu hrozbu. Sadhu Sundar Singh obvykle niesol so sebou tak málo, že ho jednoducho nechali na pokoji. Tentoraz však cestoval medzi obchodníkmi, ktorí so sebou niesli rôzny tovar.
Lupiči obstúpili Sundara a obchodníkov. Keď im všetko vzali, odviedli ich do veľkej jaskyne. Sundar vedel, že keď sa dostanú do jaskyne, pravdepodobne ich všetkých zabijú.
Keď došli k jaskyni, lupiči sa medzi sebou začali hádať, čo urobia so zajatcami. Keď sa Sundar modlil, aby ich Boh vyslobodil, premohol ho hlboký pocit, že by mal zlodejom kázať. Uvedomoval si, že kázanie o kresťanskom Bohu môže u zlodejov vyvolať zúrivosť. Napriek tomu začal hovoriť: „Vy si myslíte, že ste nám všetko vzali. Ale ja mám niečo viac, čo vám dám.“
Tieto slová upútali ich pozornosť. Sundar využil ich momentálny záujem a povedal im o Ježišovi Kristovi a jeho obeti, o dare spasenia, ktorý im teraz ponúka. Lupiči pozorne počúvali.
Keď skončil, vodca banditov ho zavolal, aby prišiel hlbšie do jaskyne. Sundar zazrel na jeho boku dlhý meč a modlil sa, aby ho nezavraždil.
Šli spolu hlboko do jaskyne, až prišli do malej miestnosti vytesanej do skaly. Vo vnútri sa Sundarovi naskytol strašidelný pohľad. Na zaprášenej podlahe ležalo na hromade množstvo ľudských kostier. Zlodej ukázal na kostry a povedal zúfalým hlasom: „Všetkých týchto ľudí som zabil kvôli peniazom a majetku. Odpustí mi Boh?“ spýtal sa.
„Áno,“ povedal Sundar. „Boh ponúka odpustenie a spasenie zadarmo všetkým hriešnikom, dokonca aj vrahom.“
„Presne to chcem,“ odvetil zlodej. „Toto krviprelievanie už neznášam. Je to strašné bremeno.“
Sundar sa s mužom pomodlil. Potom sa vrátili k ostatným. Vodca nariadil ostatným zlodejom, aby všetky ukradnuté veci vrátili. Potom obchodníkov poprosil o odpustenie. Rozložil oheň a pre všetkých uvaril veľký hrniec čaju, ktorý spoločne vypili.







