„Keď chceš s tým autom jazdiť, tak musíš predsa vedieť, kde je rezerva!“ kričal v mojej pracovni doktor filozofie na svoju manželku – doktorku filozofie.

„Ocko,“ oslovila ho sladko žena, „vieš, čo sa dáva do buchiet?“ A po chvíli odmlky ešte sladšie povedala: „Nevieš, však, láska moja.“ A zrazu rázne dodala: „Vidíš. A jesť chceš každý deň.“

Doktor filozofie ani nepípol.

Žena sa potom otočila ku mne a len o trošku menej sladko, zato ale rovnako ironicky povedala: „Náš ocko je totiž tej zásady, že keď mi dáva všetky peniaze, tak čo od neho vlastne ešte chcem!“

To, čo si u niekoho iného takmer nevšimneme, nám na partnerovi, ktorého milujeme, veľmi vadí. Je všeobecne známe, že partneri sa rozčuľujú kvôli blbostiam povýšeným na úroveň základu charakteru. „Tu nejde o to, z ktorého konca mačkáš tu zubnú pastu, tu ide o princíp!“ kričí jeden, zatiaľ čo druhý má v tej chvíli dojem, že problém mačkania zubnej pasty je základným problémom existencie ľudstva.

Od rána do večera, zakaždým, keď nás správanie našich najmilších nazlostí, učme sa rozlišovať, či krik, ktorý kvôli tomu urobíme, stojí za to.


Zdieľať: