Pre Lucku to bola v 17 rokoch láska na prvý pohľad, on ale vtedy najviac zo všetkého miloval drogy. Bystričan Michal Szabó bol len tínedžerom, keď mu závislosť od alkoholu a tvrdých drog zobrala všetko. Ubližoval sebe aj iným. Kradol. V jednom momente sa ocitol bez domova a začal žiť v tmavej výťahovej šachte.

Ako mladý chlapec chodil k saleziánom, študoval na katolíckom gymnáziu a prežíval normálne detstvo v Banskej Bystrici. Všetko sa zmenilo, keď mal desať rokov a rodičia sa rozviedli. Vtedy siahol po alkohole, cigaretách a začal koketovať aj s drogami. Marihuana bola preňho vstupom do sveta závislostí. „Keď som to vyskúšal, nevidel som na tom nič zlé,“ povedal. V jeden večer sa ocitol na párty, kde bol na stole pervitín.

Mal vtedy šestnásť. „Nikdy som nechcel byť narkomanom ani feťákom. Nechcel som šnupať, behať s kapucňou na hlave a pichať si drogy,“ povedal o období, keď drogy prebrali kontrolu nad jeho životom. Po pervitíne a extáze mu už bolo jedno, čo berie. Vedel, že robí zle. Takmer nikto v jeho okolí netušil, čím si prechádza.


Zdieľať: