Tvrdil, že nie je architektom, ale postavil Chrám svätého Petra v Ríme. Vyhlasoval, že nie je maliarom, ale utvoril fresky v Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne. Chcel byť iba sochárom, a tak vytesal do mramoru Dávida, Pietu či Mojžiša. Michelangelo Buonarroti. Symbol renesančnej geniality. Samotár, pre ktorého umenie bolo bremeno, ale aj dar plný povinnosti voči ostatným ľuďom. Popudlivý mizantrop, ale aj človek obdarený Božími rukami.

Jediný, kto mu mohol konkurovať v bezhraničnom talente, bol Leonardo da Vinci. Možno aj preto impulzívny Michelangelo podľa známej historky vykričal aristokratickému Leonardovi všetky jeho chyby. Obidvaja sa dotýkali vtedajšieho stropu ľudského poznania.

Svojou vôľou nedesil len okolie, ale aj najmocnejších ľudí tej doby – pápežov, kráľov a vojvodcov. Keď pápež Pavol III. uvidel na Vianoce roku 1541 prvýkrát zobrazenie rozhnevaného Ježiša na Michelangelovej maľbe „Posledný súd“ v Sixtínskej kaplnke, vraj zhrozene zašepkal: „Bože, prichádza apokalypsa.“


Zdieľať: