Keď indický kresťanský misionár Sundar Singh odchádzal z kazateľnice, jeden muž mu vtlačil do ruky vrecúško s mincami. Sundar ho okamžite odovzdal späť. „Brat,“ povedal, „Boh ma povolal do života chudoby a závislosti od neho. Rovnako ako Ježiš povedal svojim učeníkom, aby išli bez kapsy, tak prikázal mne.“ Muž vyzeral šokovaný, keď ho Sundar nechal stáť a držať vrecko peňazí.

Nebol ochotný prijať jeho zápornú odpoveď a išiel za Sundarom na vlakovú stanicu. Keď sa vlak pohol z hlavnej stanice v Madrase, muž doň strčil vrecko cez okno. „To je pre vás!“ zakričal, keď vlak odchádzal. Čoskoro bol vlak príliš ďaleko od stanice, aby Sundar vrátil peniaze.

Na ďalšej stanici Sundar vystúpil z vlaku a nesúc vrecko peňazí šiel hľadať nejakého žobráka. Keď našiel jedného oblečeného v otrhaných handrách, vhodil vrecko do žobrákovej misky. Žobrák vyzeral ohromený, keď vrecko rozviazal, aby sa pozrel, čo je vo vnútri. Potom sa zohol a chcel pobozkať Sundarovi nohy. Ale ten mu pokynul, aby to nerobil. „Zadarmo som dostal a zadarmo dávam,“ s úsmevom povedal žobrákovi. Potom nastúpil späť do vlaku, aby pokračoval v ceste na sever do jeho milovaných hôr.


Zdieľať: