Trvalo mi niekoľko rokov, kým som si uvedomil, aký neskutočne krásny je sneh. V Austrálii, kde som vyrastal, je príliš horúco na to, aby bol sneh vo väčšej obľube ako pláž a oceán. V Indii, ktorá bola naším ďalším domovom, je ešte teplejšie. Paradoxne práve tam som prvýkrát videl sneh vysoko v horách.

Neskôr sme sa presťahovali na Andrewsovu univerzitu v štáte Michigan. V Berrien Springs sú zimy dlhé, tuhé a plné snehu. Každý rok som sa tešil na okamih, keď zima skončí a príde jar. Jedného decembrového dňa som zamračene hľadel na zasneženú krajinu. Znovu padal sneh. V tej chvíli za mnou prišla študentka, ktorá sa na snehovú pokrývku dívala inými očami. Zvolala: „Nie je to nádhera? Každý rok sa nemôžem dočkať, kedy príde zima.“

Postupne som sa zmieril s michiganskými zimami. Kto chce s vlkmi byť, musí s nimi vyť. Už som si takmer kúpil prvé bežky, keď prišlo sťahovanie do oblasti Washingtonu. V okolí hlavného mesta sú zimy oveľa miernejšie. Až tu som objavil kúzlo snehu.

Chôdza v snehu prináša potešenie, ktorému sa nevyrovná ani horská túra s výstupom na vrchol. Riadne sa oblečiete, dáte si hrubé ponožky a zimné topánky a vyrazíte do zasneženej nádhery. Ak poletujú vločky, cítite, ako vás štípu na tvári. Vŕzganie snehu pod nohami je jedinečné. Podobný zvuk nikde inde nepočujete. Vzduch je kryštalicky čistý a hlas sa rozlieha široko-ďaleko. Nemusíte sa báť, že zablúdite, pretože v snehu ľahko nájdete svoje stopy. Pri troške šťastia môžete počuť aj vtáčiky, ktoré nezazimovali a spievajú vám na cestu.

Pod bielou prikrývkou je všetko krásne. Bežné veci zrazu vyzerajú ako fotografie z National Geographic. Obyčajná jarabina, keď zmrzne, začne žiariť. Obyčajná tráva, pokrytá žiarivou snehovou perinou, má odrazu nevšedné kúzlo. Skrytá je aj všetka špina a odpadky. Svet akoby sa znovu narodil.

Aj milosť je taká. Podobne ako sneh milosť prikrýva naše nedokonalosti, našu hrubosť i našu špinu. Aj ten najhorší človek sa stáva princom a princeznou, keď sa ho dotkne pán snehu, kráľ milosti.


Zdieľať: