Bol som fascinovaný príbehom, ktorý mi starý zálesák, ktorého som našiel chorého v chate, vyrozprával. Konečne som pochopil, prečo som musel ísť týmto smerom. Božia ruka zasiahla z neba ako odpoveď na modlitbu tohto muža práve vo chvíli, keď som rozmýšľal či vôbec budem niekomu chýbať, keď zahyniem. V snehovej fujavici Boh poslal svojho anjela, aby ma doviedol k tejto osamelej chate.

Vedel som, že čím skôr musím obstarať nejaké potraviny a lieky pre tohto chorého muža. Nakládol som oheň tak, aby horel niekoľko hodín a udržal teplo v chate. Potom som rozpustil sneh, aby mal muž čo piť.

„Kde sa dajú zohnať nejaké potraviny?“ spýtal som sa ho.

„Asi 20 míľ na západ,“ odpovedal muž. Zmocnila sa ma posvätná hrôza. Celý čas som šiel nesprávnym smerom. Šiel som do úplne neobývanej pustatiny, do zeme smrti. Ako neskúsený človek som dôveroval len kompasu. Bol som príliš pyšný na to, aby som poprosil Boha o pomoc a vedenie. Bol som príliš hrdý na to, aby som sa modlil. Ale modlitba tohto starého muža, ktorý potreboval pomoc, spôsobila, že Boh ma poslal správnym smerom a tak mi zachránil život.


Zdieľať: