Aby sa vyhol búrke, kapitán bol prinútený uchýliť sa so svojou loďou na ostrovy Fidži, ktoré vtedy mali povesť, že tam žijú kanibali. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď k nemu prišiel náčelník kmeňa, podal mu ruku a privítal ho slovami: „Vítam ťa, brat môj!“ Potom sa obrátil k svojim ľuďom a dodal: „Prišiel k nám muž z krajiny kresťanov!“ Kapitán okamžite pochopil situáciu – nebezpeční obyvatelia ostrova sa stretli s kresťanmi.

„Je hodina modlitby,“ vyhlásil náčelník. „Náš brat z krajiny kresťanov bude prosiť Boha o požehnanie.“

Táto prosba vyvolala u kapitána veľké rozpaky. Otvorene povedal: „Moja matka sa so mnou modlila, keď som bol ešte dieťa. Ale po jej smrti som všetko zabudol.“

„Čože?“ zvolal náčelník. „Muž z krajiny kresťanov, ktorý zabudol Božie slovo! Ale veríš v nášho Pána Ježiša Krista?“ Námorník zahanbene zvesil hlavu a zmätene zamrmlal: „Nie, neverím.“

Zarazený náčelník dal svojim ľuďom pokyn, aby sa zhromaždili pod skupinou paliem. Potom sa modlili za bieleho muža, ktorý vyrastal v kresťanskej krajine, a neveril v Ježiša Krista.

Táto skúsenosť bola pre kapitána podnetom k tomu, aby sa zamyslel nad svojím životom a vrátil sa ku Kristovi.


Zdieľať: