John Wimber mal rakovinu dutín. Bolesť ho úplne zdeptala. Trpel depresiami. Kvôli ožarovaniu tváre prestal dobre vidieť. Zle sa mu čítala Biblia a tak sedával pred televízorom. Predtým toľko nesledoval televízny program, ale keďže čítať nemohol, viac pozeral televízor. Po mesiaci zistil, že je duchovne prázdny a vyprahnutý. Rozhodol sa robiť pokánie. Povedal: „Zobral som do rúk Písmo… Ale najprv som sa modlil a prosil: Bože, odpusť mi, že som ťa zanedbával… Každý deň v priebehu jedného mesiaca som prosil Boha, aby mi dal HLAD, ktorý dokáže uspokojiť len on.“

Je veľmi dôležité uvedomiť si, že nemám niečo, čo nutne potrebujem, niečo, čo môže urobiť len Boh. Čo mi môže dať jedine on. Nedajú mi to deti. Nedá mi to manžel. Nedá mi to majetok. Nedá mi to svet. Nedá mi to nikto z ľudí. Túto potrebu môže naplniť jedine Boh.

John šiel Bohu „v ústrety“. Vzal Bibliu a začal ju čítať. Postupne každý deň po troške predlžoval čas čítania Biblie a skracoval čas sledovania televízie. Šlo to ťažko, lebo dobre nevidel.

Boh odmenil jeho snahu a on pocítil v srdci túžbu po ňom a po jeho prítomnosti.


Zdieľať: