„Ako by sa mohol metodistický kazateľ zodpovedať pred Bohom, keby ako ženatý kázal o jednu kázeň menej alebo cestoval o jeden deň menej ako slobodný,“ povedal sotva mesiac po svadbe John Wesley svojej novomanželke. A myslel to vážne. Kým bol preč, napísal Molly veľa listov. Boli plné lásky. Svojej manželke pripomínal, aby svedomito plnila svoje poslanie manželky kazateľa. Spočiatku Molly lichotilo, že sa jej od manžela dostáva toľko pozornosti, ale onedlho ju to začalo unavovať. Byť pani Wesleyovou znamenalo oveľa viac, než si predstavovala.

V apríli 1755 sa John s Molly vydali na zdĺhavú cestu po strednom a severnom Anglicku. Ukázalo sa však, že toto Johnovo rozhodnutie nebolo správne. Molly nebola zvyknutá na takýto spôsob života. Svojmu priateľovi John vtedy napísal: „Počas mojej poslednej cesty na sever bola moja trpezlivosť stále znova skúšaná. Ja som spokojný so všetkým, čo ma stretne. Rovnaký postoj musia mať všetci, ktorí so mnou cestujú. Ak ich zle naservírovaná večera, tvrdá posteľ, nekomfortná izba, dážď alebo zablatená cesta oberie o humor, je to pre mňa bremeno. Počúvať človeka, ktorý je stále nespokojný a na všetko sa sťažuje, je akoby mi trhali mäso z kostí.“


Zdieľať: