Otec so svojou desaťročnou dcérou trávili prázdniny pri mori. Jedného dňa sa rozhodli, že si zaplávajú. Aj keď boli obaja dobrí plavci, v určitej vzdialenosti od brehu sa od seba zvdialili. Keď si otec uvedomil, že ich prúd odniesol priďaleko, zakričal dcére: „Mária, idem na breh po pomoc. Ak sa unavíš, otoč sa na chrbát. Takto vydržíš plávať celý deň. Ja sa po teba vrátim.“

O nejaký čas už plavčíci a dobrovoľníci na loďkách brázdili po mori a hľadali malé dievčatko. Stovky ľudí na brehu, ktorí sa o tom dopočuli, s úzkosťou čakali, ako sa to skončí. Dievčatko našli po štyroch hodinách ďaleko od brehu. Plávalo pokojne na chrbte a vôbec sa nebálo. Jasot a slzy radosti privítali záchrancov, keď sa na breh vrátili so vzácnym nákladom.

Dievčatko všetko prežívalo pokojne. Zdalo sa, že nechápe, čo sa vôkol neho deje. Povedalo: „Otec mi povedal, že na chrbte vydržím plávať celý deň a že príde po mňa. A tak som pomaly plávala a vznášala sa, pretože som vedela, že príde.“


Zdieľať: