Istá pani zastavila na čerpacej stanici, aby do auta načerpala benzín. Rýchlo vystúpila z auta, vzala hadicu s tankovacou pištoľou a snažila sa natankovať. Ale nič sa nedialo. Dodatočne si uvedomila, že je to jedna z mála staníc, kde sa musí platiť vopred. Rozčúlená utekala dnu, aby čím skôr zaplatila. Očividne mala naponáhlo. Vrátila sa k autu a svoj pokus opakovala znovu.

Stlačila rukoväť, ale opäť sa nič nedialo. „Čo je toto za stanica?!“ nadávala potichu. Keď to niekoľkokrát neúspešne zopakovala, vrátila sa k pokladníkovi a celá červená od hnevu spustila príval nevyberaných slov.

Keď bola v najlepšom, pokladník jej skočil do reči a povedal: „Madam, prosím zostaňte tu. Nevracajte sa do auta.. Kým ste mi pred chvíľou platili, na zadné sedadlo vášho auta si sadol akýsi podozrivý chlap. Hneď zavolám políciu. Zablokovať čerpadlo bol jediný spôsob, ako som vás mohol prinútiť, aby ste sa vrátili a neodišli z čerpacej stanice s tým mužom za chrbtom.“

Kým sa žena tvárila, že ešte niečo kupuje, prišla polícia. Nasledoval zásah a zo zadného sedadla jej auta vytiahli cudzieho chlapa. Spútali ho a odviezli. Až neskôr sa táto žena dozvedela, že šlo o obávaného zločinca. Mal pri sebe nôž a bol rozhodnutý zabiť ju len čo opustia čerpaciu stanicu, aby jej mohol ukradnúť auto.

Niekedy sme nahnevaní a rozčúlení, ak nás v živote zastaví nejaké sklamanie, strata, zlyhanie alebo prekážka. Nepáči sa nám, keď život nejde tak, ako by sme to my chceli. Zamyslime sa vtedy, či nás nezastavil Boh, aby sme spomalili životné tempo a mohli počuť jeho hlas, ktorý nás chce na niečo upozorniť.


Zdieľať: