Indický kresťanský misionár Sadhu Sundar Singh prišiel do Ilamu a začal kázať na tržnici. Čoskoro sa okolo neho zhromaždil zástup ľudí. Sundar hovoril o Bohu, ktorý vstal z mŕtvych a jedného dňa ich všetkých bude súdiť. Zrazu medzi dav vtrhlo šesť vojakov sprevádzaných vysoko postaveným dôstojníkom.

„Kto vám dal povolenie kázať v našom kráľovstve o tomto podivnom Bohu?!“ zreval dôstojník.

„Neprišiel som na pokyn nijakého človeka. Poslal ma ten, ktorý je Hlavou všetkých úradníkov, Rádža všetkých rádžov a stvoriteľ všetkého, čo je stvorené,“ vyhlásil Sundar.

Úradník sa od hnevu začervenal, ale Sundar pokračoval pevným hlasom: „Jediný pravý Boh povolal všetky národy k večnému životu, ale nepálski ľudia si neuvedomujú túto nádhernú skutočnosť, preto som im to prišiel povedať. Ak nebudete veriť v Ježiša Krista, príde deň, keď budete stáť pred ním a zodpovedať sa za svoj život, rovnako ako ja stojím teraz pred vami.“

„Nuž, o tom si povieme neskôr,“ vyštekol úradník. „Ale hneď teraz vám môžem povedať, čo s vami bude. Dáme vás do väzenia a uvidíme, či vám váš Kristus príde na pomoc.“

Sundar nebol prekvapený. „Nebojím sa väzenia. Keby som sa bál, nikdy by som sem neprišiel. Aj keď mi pribijete nohy na drevo, aby som nemohol chodiť, stále budem slobodný vo svojej duši. Ak mi to urobíte, moje nohy nebudú na dreve, ale na skale, ktorá sa nepohne.“


Zdieľať: