V prvom storočí nášho letopočtu, za vlády cisára Nera, museli kresťania čeliť veľkému útlaku a prenasledovaniu. Tento šialený panovník zapálil Rím len preto, aby získal potrebnú inšpiráciu pre svoju básnickú tvorbu. Výplod svojho chorého mozgu potom použil ako obvinenie proti kresťanom. Nastalo kruté prenasledovanie a mnohí z nich prišli o život. Napriek tomu kresťanov stále pribúdalo a žili nádherným duchovným životom v láske a vzájomnej jednote. Prečo? Pretože mali pevnú nádej, že ich čoskoro čaká nebeská sláva!

Človeku, ktorý sa spolieha len na svoje sily alebo na ľudskú pomoc, čoskoro „dôjde dych“, „tí však, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu, ako orly dostávajú krídla, budú utekať a neustanú, pôjdu a nevyčerpajú sa“. (Iz 40,31)


Zdieľať: