Vianoce sa v západných krajinách zmenili na sviatok nákupného šialenstva. V období od Dňa vďakyvzdania (štvrtý štvrtok v novembri) do Nového roku minú ľudia v Spojených štátoch vyše 200 miliárd dolárov. Najviac darov dostávajú ľudia, ktorí majú všetkého viac než dosť. Na seba míňame 10-krát viac než na našich blížnych v núdzi a 20-krát menej než na tých, ktorí vo svete skutočne potrebujú našu pomoc. Čo sa to stalo s Vianocami?

Vráťme sa však na začiatok. Jozef a Mária, hlavní hrdinovia príbehu, ktorý sa na Vianoce spomína najčastejšie, boli chudobní ľudia. Nemohli si dovoliť zaplatiť ani izbu v betlehemskom hostinci. Noc museli stráviť medzi dobytkom. Tam uvidel svetlo sveta Máriin prvorodený syn. Jeho prvou postieľkou bol žľab, do ktorého sa dáva krmivo pre statok. Bábätku sa prišli pokloniť pastieri, ktorí tiež nepatrili do spoločenskej smotánky.

Tento biblický príbeh je plný chudoby. Napriek tomu sa naše Vianoce zmenili na sviatok míňania peňazí. Tí, čo majú dosť, obdarovávajú tých, ktorí majú dosť. Tí, čo nemajú nič, nič nedostanú.

Tento príbeh o Ježišovom narodení sme obrátili hore nohami. Aj naše sprítomnenie tohto príbehu je instantné. Jasličky sú čistučké a voňavé. Mária i pastieri sú v čistom a kvalitnom oblečení.

Mudrci však menia charakter vianočnej scenérie. Do všadeprítomnej chudoby prichádzajú s drahými darmi. K Ježišovým nohám položia zlato, kadidlo a myrhu. Dary mudrcov padli čoskoro Márii a Jozefovi vhod, pretože s malým Ježišom museli utiecť pred kráľom Herodesom do Egypta.

Duch tohto príbehu je duch dávania. Boh nám dáva svojho Syna. Mudrci dávajú dary narodenému kráľovi. Ježišovi dávajú to najlepšie, čo majú. Vráťme sa ku koreňom tohto príbehu. Premýšľajme o tom, čo najlepšie môžeme dať Ježišovi. Prinesme mu väčšiu obeť, než akýkoľvek dar, ktorý môžeme kúpiť za peniaze.


Zdieľať: