Pri návrate z jednej návštevy som sa spoľahol na navigáciu. Trochu ma prekvapila značka, že cesta sa v zime neudržiava. Lenže ešte 800 metrov bola cesta suchá. Potom prišiel kopec, zvyšky snehu, s výškou i poľadovica, kolesá prekĺzali a… aj brzdené auto šlo z kopca dolu. Prednými kolesami som skončil v priekope.

Vyskočil som a polhodinu skúšal všetko, čo mi napadlo. Nič. Až neskôr mi preblyslo hlavou: „Nechcel by si sa pomodliť?“ Zahanbil som sa. Do minúty a pol dorazilo auto. Nemci.

„Kde ste sa tu vzali?“ spýtal som sa ich.

„Dolu sme počuli, že tu niekto potrebuje pomoc,“ odvetil vodič. Strčili do mňa, sadli do auta a boli preč. Počuli? Od koho? Už keď som sa modlil, museli byť na ceste.

V ten deň mi Boh opäť pripomenul, že ma naozaj počuje.


Zdieľať: