Niekto klope na dvere tvojej študentskej izby. Otvoríš. A tam stojí – Ježiš!

„Chcem, aby si všetko opustil a šiel za mnou,“ hovorí. Potom vojde do tvojej izby a prezerá si ju. Pritom dvíha skriptá a hovorí: „Chcem, aby si toto zanechal.“

„To nebude problém,“ povieš si. Ale on potom berie do ruky kľúče od auta, šekovú knižku, fotku tvojho dievčaťa… Vtom sa usmeješ a povieš: „Aha, chápem! To je len ´tak akože´, symbolicky, však? Ty v skutočnosti nechceš, aby som sa vzdal úplne všetkého.“

Ale Pán Ježiš pokrúti hlavou a povie: „Je mi to ľúto, ale nemyslím to symbolicky.“

Zrazu si spomenieš na príbeh o bohatom mládencovi. Ježišovu výzvu si chápal ako skúšku tohto mladého človeka, ktorému by Ježiš po čase aj tak všetko vrátil. A tak povieš: „OK. Predám auto, zruším účet v banke a peniaze rozdám chudobným. Preruším svoju známosť. Všetkého sa vzdám, lebo ťa chcem nasledovať. Stačí?“

Ježiš sa usmeje a otvorí dvere. Berie ťa za slovo. Čaká, že za ním pôjdeš. Ako sa dívaš do jeho tváre, výraz tvojej tváre sa zvláštne mení. Máš na nej napísané všetky svoje pocity. Toto si nečakal. Nasledovať Krista za cenu úplného zrieknutia sa svojich vlastných túžob, snov, ambícií a plánov?

Čo vlastne znamená byť Ježišovým učeníkom?


Zdieľať: