Vyrastal som v Rumunsku v období komunizmu. Moji rodičia boli adventisti siedmeho dňa. Riskovali úplne všetko, keď nám rozprávali o svojej viere a učili nás žiť kresťanským spôsobom. Ale napriek ich snahe a modlitbám som uprednostnil teóriu evolúcie pred vierou, ku ktorej ma viedli rodičia.

Prestal som navštevovať bohoslužby, dodržiavať Božie prikázania aj svätiť sobotu. Vyhlásil som sa za ateistu, čo mojej mame zlomilo srdce. Doma som sa ako jediný ateista necítil príjemne, preto som sa rozhodol odísť nielen z domu, ale aj z Rumunska. Snažil som sa ilegálne prekročiť hranice v nádeji, že utečiem z komunistického štátu, no zakaždým ma chytili a poslali do väzenia.

Keď som kradol autá, znova som sa dostal do väzenia. Tam som stretol lekára, ktorý bol politickým väzňom. Povedal som mu, že neverím v Boha, na čo mi on povedal: „Prečo? Veď dokonca aj Einstein veril v Boha.“ Rozmýšľal som, či by tento muž mohol mať pravdu. Existuje napriek tomu všetkému Boh? Rozmýšľal som, či také vedecké javy ako gravitácia alebo elektromagnetická sila môžu existovať, ak ich niekto nestvoril. Modlil som sa: „Bože, ak existuješ, pomôž mi veriť.“ V tom čase v Rumunsku padol komunizmus.

Bez akéhokoľvek varovania som opäť skončil vo väzení. Dva dni po nástupe výkonu trestu sa ma strážca opýtal: „Nechcel by si navštevovať malé kresťanské stretnutia?“ Prišiel som a na moje prekvapenie som zistil, že bohoslužbu vedú ľudia, ktorých som poznal z detstva. Bol tam aj môj bratranec. Daroval mi nejaké knihy. Jedna bola o kreacionizme a vede. Prečítal som si knihy, ktoré mi dal, a našiel odpovede na otázky, ktoré mi vŕtali v hlave. Cítil som, že Boh mení môj život. Svoj život som odovzdal Kristovi a po prepustení z väzenia som bol pokrstený.

Teraz pomáham druhým, ktorí kráčali tou istou cestou, ako predtým ja.

Daniel Safciu


Zdieľať: