Kedysi dávno bol jeden hrad obkľúčený nepriateľskými hordami. Po mnohých týždňoch si dobyvatelia boli istí, že obyvatelia hradu už musia byť na pokraji smrti hladom. Poslali im ultimátum: Buď sa vzdáte a zachránite si život, alebo budete musieť umrieť hladom. Obyvatelia hradu odpovedali tým, že cez hradby prehodili veľký veniec čerstvo nalovených rýb. Niekto bol totiž taký prezieravý, že dal postaviť hrad nad podzemnou chodbou, ktorá ústila do mora. Obliehaní s radosťou využívali možnosť zásobovania z nevyčerpateľného zdroja.

Niekedy by sme sa pod tlakom vonkajších okolností najradšej vzdali. Ale navzdory týmto vonkajším okolnostiam máme aj my nevyčerpateľný zdroj sily. Je ním náš Boh – pretože Boh nikdy nesklame.


Zdieľať: