Keď som bol tínedžer, žili sme na Filipínach, kde môj otec pracoval. V jedno leto bol môj otec hlavným rečníkom na jednom stretnutí na juhu Filipín. Počas tohto pobytu nás miestni obyvatelia pozvali na malý výlet, aby sme si pozreli krajinu. Videli sme veľké polia s obilím, sójou, cukrovou trstinou a ananásmi. Zároveň sme sa stali svedkami veľkej Božej ochrany a splnenia jeho zasľúbení.

Miestni obyvatelia nám ukázali miesto, kde pred niekoľkými dňami kobylky zničili za krátky okamih celú úrodu. Rozprávali nám, že celé mračná kobyliek napadli túto oblasť a postupovali priamo na polia, ktoré patrili miestnej cirkevnej škole. Študenti a vedenie školy úprimne prosili Pána Boha, aby zahnal kobylky, tak ako to sám sľúbil. Veď napokon to bola jeho škola, boli to jeho polia, jeho obilie a jeho ľudia, ktorí mu verne slúžili.

Kobylky úplne zničili úrodu na farmách bezprostredne susediacich s poľami školy a spustošili tiež prvý rad dozretého obilia na pozemkoch školy. A potom z ničoho nič sa stalo niečo neuveriteľné. Zahynuli práve na tom mieste, kde boli – na prvom rade školského pozemku. Nakopili sa vedľa prvého radu do takmer dve stopy vysokého radu a skapali.

Stál som tam s ostatnými a zízal s údivom na hromadu miliónov mŕtvych kobyliek nakopených tam, kde skapali – v brázde na kraji poľa. Boh zasiahol zázračným a dramatickým spôsobom. Videl som mŕtve kobylky a videl som živé obilie. Boh zmenil hroziacu katastrofu na zázrak. Všetci sme boli vďační za jeho vyslobodenie a pomoc.


Zdieľať: