18. apríla si Sundar vo svojej izbe sadol k stolu a napísal list jednému novozélandskému misionárovi, ktorého poznal a plne mu dôveroval. Na papier sa mu kotúľali tieto slová: „Dnes odchádzam do Tibetu vedomý si nebezpečenstiev a ťažkostí na ceste. Ale musím urobiť všetko preto, aby som konal svoju povinnosť. Neprikladám nijakú cenu vlastnému životu v porovnaní s radosťou z ukončenia mojej cesty a splnenia poslania, ktoré som prijal od Pána Ježiša, aby som svedčil o evanjeliu Božej milosti (Skutky apoštolov 20,14).“

Sundar sa na chvíľu zastavil a díval sa z okna na majestátne hory v diaľke. Potom písal ďalej: „Chcel som ťa navštíviť pred odchodom do Tibetu, ale dostal som list od jedného obchodníka, že sa s ním mám okamžite stretnúť na našej ceste do Tibetu. Trasa bude rovnaká ako tá, o ktorej som ti vravel minulý rok. Dúfam, že sa do konca júna vrátim s jedným alebo dvoma tibetskými kresťanmi. Ak sa niečo stane, pošlem dolu Thapa, aby sa s tebou stretol. A ak sa ti neozvem alebo by si o mne nič nepočul, príď, prosím, do Subathu v júli, aby si tu dohliadol na všetky veci v mojom dome.“

Keď Sundar dopísal list, zapečatil ho, vzal si svoje veci a tmavé okuliare. Rovnako ako toľkokrát predtým odišiel do Tibetu bez topánok, oblečený iba vo svojom šafranovom plášti a s bavlnenou prikrývkou prehodenou cez rameno.


Zdieľať: