Keď mal Reesi Hoffa štyri roky, podpálil dom, v ktorom bývali. Pre jeho matku, Dianu Chismovú, to bola posledná kvapka, po ktorej pohár pretiekol. Vzala Reesa a jeho brata Lamonta do veľkej tehlovej budovy s dlhými chodbami plnými detí, objala ich, nasadla do auta a odišla.

Reese nikdy neprestal čakať, že jedného dňa príde mama do detského domova a vezme ho domov. Ale mama už neprišla. Po nejakom čase si ho adoptovala nová rodina, v dôsledku čoho stratil aj brata. Prechod k novým ľuďom sprevádzali hysterické scény, kopanie a krik. Po období zmätku a odporu Reese našiel svoju cestu. Vyrástol z neho úspešný mladý muž so zmyslom pre humor. S výškou 180 cm a váhou 114 kg je v súčasnosti jedným z najúspešnejších vrhačov guľou.

Dvadsať rokov sa Reese snažil doplniť chýbajúce kúsky skladačky svojho života. To jediné, čo mu zostalo z raného obdobia jeho detstva, boli záblesky spomienok. Bolesť a zvedavosť boli hnacím motorom jeho snahy zistiť a pochopiť, kým vlastne je. Na svojich cestách na rôzne súťaže v každom meste prehľadal telefónny zoznam v snahe nájsť svojho brata. Pátral aj po svojej biologickej matke, ale nepamätal si jej meno. Tušil len, že jej priezvisko sa začína hláskami „chi…“

Medzitým sa Diana šťastne vydala. Keď sa jej podarilo svoj život stabilizovať, aj ona začala hľadať svojich synov. Skontaktovala sa so sociálnym pracovníkom, ktorý vybavoval umiestnenie detí do detského domova, ale ten odmietol otvoriť Reesov spis. Diana listovala v triednych ročenkách, prezerala metre mikrofilmov, surfovala po internetových stránkach, ale márne.

„Jedného dňa som sa modlila,“ spomínala Diana, „a povedala som Bohu, že už ďalej nevládzem.“ V poslednom záchveve nádeje vyvesila na internet informáciu o stratených synoch, ktorých hľadala.

Jedného večera sa Reese Hoffa, študent University of Georgia, rozhodol pokračovať vo svojom pátraní po Lamontovi. Objavil novú webovú stránku určenú na hľadanie stratených osôb. Keď tam vložil svoje meno a dátum narodenia, objavila sa správa: „Som matka, ktorá hľadá svojho syna. Dala som ho na adopciu vo veku 4 roky v roku 1981 v Lousville.“

Odvtedy, čo Diana odišla z detského domova, prešlo 19 rokov. Diana Wattsová sa chvela na celom tele, keď zdvihla slúchadlo a vytáčala Reesovo číslo. Prvé slová, ktoré počula, boli: „Ten požiar ma veľmi mrzí.“


Zdieľať: