Keď mala moja neter osláviť šieste narodeniny, chodila som po obchodoch a starostlivo pre ňu vybrala niekoľko pekných darčekov. Keď som sa s ňou po dvoch týždňoch stretla, spýtala som sa jej, či sa jej moje darčeky páčili. „Niektoré veci boli také hlúposti. Vôbec sa mi nepáčili. Už sme ich boli s rodičmi vrátiť v obchode..!“

Bola som z toho veľmi sklamaná. Aj keď som ich veľmi starostlivo vyberala špeciálne pre ňu, ona si ich vlastne vôbec nevážila.

Keď som prosila Pána Boha, aby mi pomohol prekonať toto sklamanie, spomenula som si na niektoré dary, ktoré mi práve On dal – dary, ktoré som si nevážila a ktoré by som si bola najradšej vymenila za niečo iné.

Ako sa asi musí cítiť Pán Boh, keď vidí, ako zaobchádzame s darmi, ktoré od neho každý deň štedro dostávame – zdravie, krása, rodina, priateľstvo, práca…?


Zdieľať: