Za jeden z najfrustrujúcejších a zároveň najfantastickejších aspektov Biblie považujem to, keď v nej ľudia položia Bohu zdanlivo logickú otázku a Boh im odpovie niečo, čo s danou témou vôbec nesúvisí. Napríklad v 21. kapitole Jánovho evanjelia je príbeh o tom, ako sa Peter stretol s Ježišom na brehu jazera. Peter sa Ježiša spýtal: „Pane, čo sa s ním stane?“ (Myslel na apoštola Jána.) Ježiš mu v odpovedi nepovedal o Jánovi vôbec nič. Namiesto toho mu dal dvojznačnú odpoveď, v ktorej mu vlastne povedal: „O Jána sa nestaraj. Ty ma nasleduj.“

V Biblii, a najmä v evanjeliách, sa často stretávame s tým, že Ježiš nedáva priamu odpoveď na položenú otázku, ale takú, ktorá reaguje na hlbšie potreby pýtajúceho sa. Ježiš vedel, že Peter sa nepotrebuje zaoberať Jánom. Potreboval sa zamyslieť nad svojím osobným vzťahom k Ježišovi a ostatným ľuďom.

Niečo podobné sa stalo Jóbovi. Jób položil Bohu množstvo otázok, ale to, čo mu Boh povedal, nesúviselo ani s jednou z nich.


Zdieľať: