Jana mala zbierku pohľadníc z Kanady od otca, ktorého nikdy v živote nevidela. Narýchlo utiekol za hranice vtedajšej socialistickej republiky. Doma nechal snúbenicu a netušil, že s ňou čaká dieťa.

Dlhší čas sa neozýval, pretože cesta z utečeneckého tábora v Rakúsku do Kanady nebola jednoduchá. Keď sa dozvedel, že s ním jeho milá čaká dieťa, Jana bola už na svete. Prostredníctvom Červeného kríža sa snažil svoju dcéru i s jej mamou dostať do Kanady, ale márne. Všetky snahy stroskotali na tom, že neboli manželia. A tak svojej milej posielal peniaze a pozdravy. Keď si našla nového muža, pohľadnice posielal Jane, ktorá si ich starostlivo odkladala. „Raz sa tam pôjdem pozrieť,“ hovorievala. „Raz budem bývať s ockom. Veľmi sa na neho teším.“ Nikto okrem nej tomu neveril. Dostať sa v tej dobe na západ bolo veľmi ťažké.

Jana vyrástla a vydala sa. Mnohí si mysleli, že na sen o Kanade zabudla. Mýlili sa. Jej známa mala strýka na ministerstve. Jane a jej manželovi vybavila dovolenku v Juhoslávii. Vedeli o tom len najbližší, s ktorými sa pred odchodom rozlúčila.

V Juhoslávii na ňu čakal otec. Malým športovým lietadlom sa dostali do Talianska a potom z Talianska do Kanady. Jane sa splnil jej detský sen. Konečne bola s ockom a mohla sa ísť pozrieť na miesta, ktoré poznala len z pohľadníc.


Zdieľať: