Pavel spomína:

Všetci vedeli, že som nepolepšiteľný blázon. Zo školy som nosil takmer každý deň poznámky.

Náš učiteľ nosieval veľký, široký klobúk a ja som sa raz rozhodol, že… Urobil som veľkú snehovú guľu a chcel som mu ňou ten klobúk zhodiť. Netrafil som však klobúk, ale školské okno.

Mama naliehala na otca, že ma musí nejako potrestať. Otec prišiel ku mne a dal mi pusu. Povedal mi: „Aj ja som to robieval.“ A začal mi rozprávať všelijaké príbehy, čo všetko v škole povyvádzal. Veľmi sa to podobalo tomu, čo som vyvádzal ja. „Aj ja som chcel učiteľovi zhodiť klobúk… Rozdiel bol v tom, že ja som ten klobúk trafil.“

Potom povedal: „Mne môj otec odpustil, preto aj ja odpúšťam tebe. Ešte zrejme nepoznáš Boha, ale ak poznáš mňa, cezo mňa môžeš spoznať Pána Boha. Chcem ti ukázať milosť, akú Boh ukázal mne. Modlím sa za teba a viem, že keď vyrastieš, zmeníš sa… Budeš so mnou pracovať, aby si škodu odčinil a na budúci týždeň pôjdeme spolu do školy a okno opravíme – spolu. Sám to ešte nezvládneš.“

Mama bola nespokojná a spýtala sa ho: „Prečo ho nepotrestáš?“

A otec nato: „Nezaslúžime si azda všetci trest? A vidíš, aký je k nám Pán Boh milostivý.“


Zdieľať: